Niekedy stačí malý impulz, ktorý vo vás prebudí niečo, čomu sa potom venujete celý život. U mňa to boli vône topiaceho sa masla, škorice a nedeľného slepačieho vývaru, ktoré vo mne prirodzene spustili lásku k gastronómii. Tam sa to začalo. V našej malej kuchyni, kde som s babkou miesila cesto na škoricové hniezda a krájala domáce rezance do polievky. Babka ma už ako 10-ročnú začala zasväcovať do tajov tradičného pečenia, ktoré sa paralelne prepájalo s modernou školou kulinárskej invencie od mamy. Vždy vedela pre nás niečo rýchle a originálne vykúzliť. Aj vďaka týmto dvom ženám si dnes s láskou každé ráno nasadzujem svoju čapicu „Tartaletka.“